TMA(vé básne)

Príbeh života sa stráca v tme a ty tu stojíš, ako oslepený. Už tu nebudeme v svetle i v tme, veď si aj tak len pomätený. Niečo sa zvíja v temnote, v tej čiernej samote. V tme pouličných svetiel, snáď, žije niečo, čoho sa nemusíme báť. Veď duše mŕtvych, žijú tu s nami v tme nocí sa hoja ich i naše rany. keď my spíme, oni sa radujú. V tme svetiel len oni panujú.